Malé odbočenie, ale nedá mi nespomenúť túto drobnú príhodu ...
Priatelia, určite si spomínate na špecifický zápach, alebo ak chcete vôňu, ktorý na dráhe v Lomnici bol a ktorý každý vnímal ináč. Mne napríklad prekážal. No z čoho pochádzal a kedy vlastne vznikol ? Určite tam nebol od začiatku, na začiatku cieľový objekt vôňal čerstvým drevom a okolitým lesom ...
Keď nastúpil na dráhu Pišta Valos, náš šéf Tibor Riemer chcel využiť skutočnosť, že Pišta je vyučený murár a teda vie murovať. Už hneď po postavení cieľovej chaty, ktorá bola postavená na takých istých pilieroch ako celá dráha a vyzerala ako "chalúpka na stračej nôžke" sme s Milanom Gerdelánom začalo chatu podkopávať, aby sme tam vytvorili priestor na akýsi sklad. Keď Milan z dráhy musel odísť a nahradil ho Pišta, rozhodli sme sa , že to nebude len provizórny sklad, ale normálna murovaná stavba ....
Skrátka a dobre, celú budovu sme podmurovali /na dve etapy/ a vytvorili tak tri miestnosti. Prvá bola akási dielňa a odpočívareň pre nás dvoch, druhá slúžila ako šatňa a odpočívareň pre brigádnikov a posledná bola akási "vináreň" aspoň tak sme ju medzi sebou volali. Prečo to všetko spomínam ? Nuž práve tá stredná miestnosť je "strojcom" toho spomínaného zápachu ...
Všetky miestnosti boli vykurované akumulačnými pecami a niekedy sme ich riadne "rozpálili" .... Neviem presne v ktorom roku to bolo, ale podstatné je , že sme na dráhe mali brigádnikov z Tanapu, takých mladých chalanov z Lendaku. Večer , keď sme končili s polievaním a všetci boli mokrí a premrznutí, hovorím : "Chalani, nedávajte tie prešívaky priamo na pec, lebo je veľmi horúca".... a utekal som na vlak domov.
Ráno, keď som ešte potme kráčal hore ku Grandu, zacítil som dym a to veľmi nepríjemný. Vystrašil som sa a ku chate dobehol neuveriteľne rýchlo ... Z cieľovky nešľahali síce plamene, ako som si pesimisticky predstavoval, ale zato sa z nej dymilo ako z "dymovnice" . Ohnisko požiaru som objavil skoro okamžite, cez okno som videl tú spúšť v miestnosti brigádnikov a hneď som aj vedel ako vznikla ...
Priatelia, nebudem tu opisovať, ako sa mi podarilo uhasiť tlejúce montérkové "prešívaky", podstatné je to, že celá budova bola "vyúdená" ako makrela /a tak aj smrdela/. Každý centimeter štvorcový bol potiahnutý vrstvou akéhosi dechtu. Nuž, nepomohlo ani dôkladné vyčistenie a špecifický zápach na dráhe ostal až do konca ...