Ako myši zjedli mixážny pult ...
Trošku som sa odmlčal vo svojom rozprávaní príhod zo sánkarskej dráhy, no už aj to napravím rozprávaním o ozvučení .... Meranie času sme s Mirom ako tak zvládli, ale nastal problém z ozvučením. Boli projekty, boli i peniaze, ale dodávateľ meškal a my sme chceli robiť preteky, tak sme dali hlavy dokopy /teda dve, Miro a ja/ a zrodil sa nápad ... "Jano, veď ty hráš v kapele a isto máte nejakú aparatúru ...", mali sme , no amatérska kapela v ktorej som bol kapelníkom, disponovala len veľmi skromnými prostridkami na ozvučenie. Boli sme v nej dvaja elektrikári a tak sme si väčšinu robili sami, teda zosilovače a efekty... nuž, amatérska kapela....amatérska aparatúra a tak som doniesol na dráhu náš výrobok, zosilovač 2x20 W, bez vonkajšej úpravy, teda len kopa súčiastok zakrytých preglejkou.... a reproduktory zo starej premietačky. Čuduj sa svete, všetko fungovalo a naše prvé preteky boli ozvučené, je síce pravda, že keby som sa postavil na pätnástku a kričal, pravdepodobne by bolo lepšie počuť mená štartujúcich pretekárov, ale predsa elektrikári sa nemôžu nechať odradiť takou drobnosťou....
Dopadlo to dobre, ale i tak som išiel za ujom Zapatickým na miestne kultúrne a spoločenské stredisko /kde ako muzikant som bol ako doma/ a prosil ho požičať nejaký schopný zosilovač.... A tak sa stalo, že sme na nasledujúce preteky mali vtedajší výkrik techniky , elektrónkový zosilovač /typ už nepamätám/, ktorý mal výstup 70 W, po pretekoch sa na ňom síce dali uvariť vajcia, ale kvalita ozvučenia enormne stúpla ... Ten zosilovač nám napokon ostal ešte roky, ako záložný a ja som ho využíval na Skalnatom plese pri komentovaní Veľkej ceny Slovenska, lebo tam /kvôli tyristorovej regulácii sedačky/ jedine elektrónkový zosilovač fungoval spoľahlivo ....nuž spoľahlivo fungoval až do prvého nájazdu vandalov na dráhu /niekedy okolo roku 1990/ keď ho ukradli, ale na čo im starý elektrónkový zosilovač slúžil mi doteraz ostáva záhadou, možno predsa len na to varenie vajec....
Tak sme prvú zimu prekonali takouto improvizáciou až prišiel deň "D" a priviezli mixážny pult Tesla s výkonom 3x100 W a skoro na všetky zákruty sme namontovali reproduktory.... no, teda také plechové kvetináče, ako nakoniec väčšina z nich skončila. Ale bolo počuť po celej dráhe a to bol obrovský pokrok... Neskôr som na ten pokrok aj nadával, keď sa z neho pri pretekoch ozývalo : "Žiadame veliteľa dráhy, aby sa dostavil na štart....žiadame veliteľa dráhy, aby sa dostavil do cieľa ... žiadame veliteľa, aby ....", ale napokon , človek si zvykne na všetko a bral som to ako nutné zlo.
Nuž tento zázrak nám slúžil spoľahlivo, až jedného dňa , ráno pred pretekmi, zapnem hlavný vypínač a .... ostalo ticho . Prišiel na rad šrubovák a keď som otvoril kryt skoro som / vtedy ešte mladniak/ chytil infarkt.... vo vnútri sa zahniezdila myšacia rodinka a ako potrava im slúžila izolácia z káblov.... Dnes by som povedal: "Ty kokso...", vtedy to však bolo iné slovo.... Tak a teraz rýchle do práce, pomyslel som si a utekal ku doktorke /mala tam svoju izbičku/ po leukoplast a všetky kábliky som tým leukoplastom zaizoloval. Na moje prekvapenie pult začal fungovať a takto polepený leukoplastom fungoval až do konca......